Rozšírené
Prihlásiť sa
0,00€
0 položiek

Silná zákaznícka podpora

S vyhľadávaním Vám pomôžeme v chate aj telefonicky

Originálne diely

Ak ste nenašli náhradu za Váš diel, kontaktujte nás a my Vám dodáme originál takmer na všetky značky

Rýchle dodanie

Prepravné 5€, pri objednávke nad 150€ je prepravné zdarma

Verzia pre tlač Odporučiť priateľovi

Do Chorvátska na poldeci alebo K moru na skútri

Do Chorvátska na pol deci  

Úvodom by bolo vhodne podotknúť, že myslienka absolvovať trasu dlhú 1800 km smerom k Jadranu mestským presúvadlom, nevznikla v hlave ani jedného zo zúčastnených. Semienko tohto nápadu bolo zasiate už v roku 2013 v jeden letný podvečer, ktorý sme si ako kamaráti užívali spoločným posedením na vyhriatej terase. Look, hlavný aktér myšlienky absolvoval už rok predtým Chorvátsko motorkou. A keďže je dvojkolesový nadšenec, vlastní samozrejme aj dáky ten skúter. Jeho obľúbený je Vespa 50ccm so štvortaktným motorom . Ako najviac ostrieľaný nastolil teda otázku, či by sme s ním absolvovali podobnú cestu tentokrát však na skútroch. Tieto slová samozrejme rozprúdili celovečernú debatu a pri stole vznikol tábor nadšencov, hlbokých úvah, ale aj posmeškov. Osobne som patril do posledného a zástával som myšlienku; načo sa niekde ,,trieskať" na 13“ kolieskach poháňaných motorčekom o objeme štamperlíka, keď sa to dá aj pohodlnejšie a rýchlejšie. Tak ako to býva zvykom pri podobných posedeniach, téma „More skútrom“ stratila druhým dňom svoju aktuálnosť a pre niektorých sa možno ani nikdy neuskutočnila. Človek však mieni a osud mení.
Prešiel rok, blíži sa leto, ďalšie malé výlety, ale aj jeden každoročne očakávaný Celoslovenský zraz skútrov pod názvom Scooter camp. Jedná sa o akciu, ktorá aspoň na 2 týždne v roku dokáže pred svojim zahájením rozhýbať inak pomalých skútristov. Komunita ožíva, diskusie vrú, vymieňajú sa skúsenosti a vznikajú nové priateľstvá. Práve táto akcia sa napokon stala opätovným spúšťačom minuloročnej myšlienky a doviedla ju do štádia realizácie.



Predurčení k úspechu

Vážnosť záujmu absolvovať takúto cestu stúpala priamoúmerne klesajúcim kvapalinám  pohárikoch. Na ten večer som presedlal z tábora posmeškárov k odhodlaným svetobežníkom. Síce sme nevedeli kedy presne a kto, ale vedeli sme, že chceme isť ešte,  kým je teplý mesiac august. 

Tľapli sme si piati:
Agim z BB; Naše eso v rukáve, ma skúter Liberty 125ccm, takže je najsilnejší a ak niekomu niečo vypovie, stále je tu Liberty. Akurát je obmedzovaný dojazdom len cca 100 km.
Martin z NR; Asi 190 cm vysoký chalan, osedlávajúci krehký čínsky Keeway Matrix 50. Myslím že už 3-krát mu vypovedal motor. Postupom času ho prestalo baviť neustále opravovanie, tak investoval do veľkého cestovného skútra. Ale na tom je to “nuda“, tak berie svoj starý malý Keeway, v ktorom je osadený najlacnejší čínsky 50cc valec za 20€. 
Ja, Matúš z BB; Vlastním skúter Aprilia SR50R. Má svoje vrtochy ako pravá Talianka a preto som doposiaľ neopustil okruh 70km od domu. V rýchlej voľbe telefónu mi samozrejme nechýba číslo na kamaráta s dodávkou. Okrem iných chybičiek, motor jej vypovedal 2x, posledne to bolo 3 týždne pred touto cestou.
Jano z Budče; Tvrdí že jazdí na skútri Keeway Fact 50 AC. Je to však skúter, ktorý ma s týmto názvom pramálo spoločného. Čínske skútre totiž nemajú povesť najspoľahlivejších a to sa Jano snažil rokmi špekulovania zmeniť. Vznikla z toho vodou chladená, jazdiaca zmeska rôznych dielov. Dúfajme len, že tých správnych.
Posledným členom je Orange z BB. Ktorý vlastne ani nemá skúter ( ak nerátame služobný Peugeot SF2 ) a bežne sa vyváža na motorke Ducati Monster 695.  Chce ale  ísť, tak nech si to motorkár vychutná, dostal to najslabšie, erárnu Vespu scooter-tuningu so vzduchom chladeným 4-taktným motorom s objemom 50cc.
Zostava je hotová, môžeme vyraziť a to až prekvapivo rýchlo. V stredu, tri dni po campe sme sa opätovne kontaktovali za účelom dotiahnutia detailov a priprav na cestu. Výstupom siahodlhej diskusie bola jedínna informácia: ,,Sobota, niekedy dopoludnia“
Očakávané detaily sa teda nekonali. Miesto cieľa je stále neznáme, každý si berie čo uzná za vhodné a na prípravu skútrov neostáva čas. Dva pracovné dni do odjazdu, sú tak akurát na pobalenie a vybavenie poistenia. Vo štvrtok teda nahlasujem dovolenku na budúci týždeň a oznamujem kolegom, náš hurá plán. Za následok to malo úsmevnú pracovnú klímu, a neveriacky krútiace pohľady s otázkami, či majú za mňa hľadať náhradu. Poznajú totiž moje príhody, a ja poznám svoj skúter, preto nič nenechávam na náhodu a pribaľujem aj náhradný valec, ktorý sa síce pekelne prehrieva, ale na etapy svoj účel plní.


Vyrážame

Je sobota 10 hodín doobeda, počasie máme ukážkové.  Agim píše, že sa ide baliť, Orange pridáva fotky obviazaného skútra na sociálne siete a Janovi z Budče,  s ktorým sa máme stretnúť vo Zvolene, sa nikto nevie dovolať. Osobne riešim problém upevnenia vecí a ešte na rýchlo potrebujem vymeniť kontrastnú pružinu, stará opotrebovaná už nepracuje správne. Na obed sa Agim a Orangeom očakávanou pružinou a gurtňami objavujú pred mojim vchodom. Nasleduje 30 minútová výmena a spomienka na skautského bobríka viazania uzlov. Z Banskej Bystrice nakoniec vyrážame o 13:00 smer Zvolen. 
Janovi sa stále nikto nevie dovolať a nikto ani nevie, kde presne býva. Spoliehame na jeho posledné slová, v ktorých spomínal pumpu pri Neresnici. Keď prichádzame Jano nám už nedočkavo kýva z diaľky. Nečudujem sa, čakal nás tam dve hodiny. Našim plánom je rozdeliť si cestu na tri dni, s tým, že medzi zastávka bude na Balatone, kde sa má na druhý deň pripojiť Martin z Nitry. Pred sebou dnes máme približne 300km, maximálnou rýchlosťou 65km/h. Toľko presne ide motorkárova Vespa. A tak len natankujeme a vyrážame smer Krupina, Dudince, Komárno. 
V Krupine sa začínajú hlavou premietať prvé pochybnosti o tom, čo to vlastne robím a kde idem. Ako malému sa mi zdala Krupina vždy ďaleko a ja idem ešte ďalej. Skútrom, ktorý nikdy nebol viac ako 70 km od domu, a ktorému 3 týždne dozadu vypovedal motor. Ale idú aj ostatní, a to ma vnútorne povzbudzuje. Po 93km máme prvú prestávku na dotankovanie. Agim už ide na výpary. Z Orangovej erárnej Vespy sa pravdepodobne stalo perpetuum mobile a mi ostatní máme približne pol nádrže. Pri malých nádržiach využívame každú možnosť dotankovania. Na okresných cestách totiž netušíme kedy natrafíme na najbližšiu čerpaciu stanicu. Blížime sa do Komárna, v ktorom prelomíme hranice Slovenska. Je to malá výhra pre každého z nás, no na druhú stranu, sú to aj zmiešané pocity byť v cudzej krajine na malom skútri. 

                 
 
Na ceste v bezpečí

Rozmanitý reliéf okolitej krajiny postupne vystriedali fádne siahlo dlhé rovinky, ktoré každopádne šetria naše bojovné motorčeky. Spolu s krajinou sa mení aj mentalita šoférov, pre nás našťastie k pozitívnemu smeru. Zrazu sú vodiči tolerantní a nerobí im problém plaziť sa za nami 60km/h, aj niekoľko kilometrov. Keď sa už odhodlajú predbehnúť, urobia to so značným odstupom od nás. Až má človek pocit, že ho obklopuje neviditeľné silové pole zaisťujúce jeho bezpečnosť. Takýmto spôsobom nás určitú časť cesty doprevádzaľ aj neznámy kamionista, ktorý nad nami držal ochrannú ruku na úzkych cestách. Keďže nás autá pre jeho kamión nevideli, predbiehanie vytvorenej kolóne umožnil len ak to bolo naozaj bezpečné.
 Cesty sú tam však vlnité a moje skautské uzly začali vplyvom otrasov povoľovať. Zisťujem, že stan spolu so spacákom je na pol ceste opustiť sedadlo spolujazdca. Po pravej strane je hlboký rigol, za pätami mám niekoľko tonový kamión, ktorý vedie kolónu asi dvadsiatich aut. Neváham a pridávam naplno istiac jednou rukou vypadávajúce veci. Zrýchlenie ,,naplno" pri naloženom malom skútri v 60km/h sa dá prirovnať zrýchleniu 1,2HTP Fabii uháňajúcej s motorom v núdzovom režime hore Čertovicou. Asi po 30 sekundách však získavam odstup, ktorý mi umožňuje skúter  odstaviť. Je tu však starý problém, rigol ku ktorému sa pridal nový. A tým je zabrzdiť rozgúľaný skúter  z 85km/h na vlnitej ceste s jednou rukou na riadidlách. Predtucha spolu s obavami sa čoskoro stali skutočnosťou a za sebou zanechávam spácak a stan šúchajúci sa stredom cesty. Od inak kľudných šoférov zazneli prve klaksóny, keď míňali môj stan len niekoľko centimetrov svojimi kolesami. Som rád, že nebol samo rozkladací.

 



Instatná karma

Po 7 hodinách cestovania sa pomaly blížime k Balatónu, deň prechádza do súmraku a v pozadí vidíme prichádzajúce búrky. Mestské skútre niesu určené na dlhé cestovanie a na našich telách to značne pociťujeme. Nájsť pohodlný posed je každým kilometrom ťažšie, miestami až nemožné. Cieľ je však na dohľad, a o 20:15 prichádzame do mesta Balatonfüred. Skútre sú konečne v mestskom prostredí a tak využívame ich prednosti na hľadanie privátu pod strechou. Za hodinu zbeháme úzkymi uličkami mestečko 3x, no všetko je beznádejne plné. Búrka sa pripomína a mi sme už tak unavený, že uvažujeme prespať na parkovisku. Navigácia napokon prezrádza, že pár kilometrov severne by mal byť camp. Presúvame sa teda po tme do mesta Csopak, kde sa aj ubytujeme. 
Som frajer, lebo mam jediný stan. Chalani na rýchlo kúpili celtové plachty, ktoré majú v pláne priviazať improvizačne o skútre. Samozrejme to pobavilo recepciu campu, ktorá na otazku akú položku z cenníka má zaúčtovať dostala obrázok plachty s odpoveďou ,, this is plan". 



Od rana sme nejedli a tak prehovárame už upratujúci personál v pizzeri nech nás obslúžia. Zľutovali sa a ako pozornosť sme navyše dostali po štamprlíku hrušky. Vyčerpanosť však bola tak obrovská, že štamperlík nás prinútil "opitých" prechádzať sa pred pizzeriou, kým kuchár upečie pizzu.  V noci prišla obávaná búrka, teda skôr niekoľkohodinová prietrž v ktorej zisťujem, že môj stan ma schopnosť prepúšťať vodu dnu, ale von už nie. Po dvoch hodinách ležím v mláčke hlbokej asi 3cm, no únava nedovoľuje riešiť túto situáciu, a tak len premiestňujem v polospánku veci na suchšie miesta. Dôležité je nehýbať sa, vtedy si človek svojim telom vyhreje vodu a zima je už znesiteľná. O 7 ráno to vzdávam keď zaležaný, a mokrý vyliezam zo stanu pobudiť ostatných. Instantná karma samozrejme zakročila, a ja vidím ako chalani vyliezajú z pod plachiet suchí a vyspatí. 



Dnešným dňom očakávame príchod Martina z Nitry, ktorý sa k nám pripojí na zajtrajšej ceste k moru. Poučený z doterajších 300km neváhame a presúvame sa kľudným tempom čo najviac na juh Balatónu, presnejšie do mestečka Balatonberény. Nasledujúcich 100km nám trvalo približne 4 hodiny s tým, že sme stáli tak povediac pri každej vŕbe. O 18:00 prichádzame do vytipovaného mestečka, kde sa opakuje známy problém "ubytovanie". V celom mestečku sú totiž na výber len dve možnosti: ,,Natural camp" upozorňujúci ceduľami zákazu oblečenia, a jedna útlučká babička, ktorá ma voľné posledné 2 izby. Pretože sme zdraví chlapci v najlepších rokoch, vyberáme si samozrejme babičku.
Čas čakaním na Martina si krátime ako inak v pizzeri s luxusnými cenami.5€ za pizzu a pivo. O 22:00 prichádza posledný člen partie, ktorý na moje počudovanie vyzerá sviežo akoby prišiel len z vedľajšej dediny. Po pár minútach od prisadnutia sa však aj naňom začína prejavovať únava, a keďže  sme empatickí ideme k našej babičke. Viac už nechceme problémy s ubytovaním, preto si odchod do Chorvátska plánujeme na 7 hodinu ráno. Jano z Budče je však natoľko nadšený Martinovým príchodom, že vytahuje zásobu domácej, ktorú si náležite vychutnal. Vyrážame teda o 10:00 doobeda.

Mestečko Balatonberény má ideálnu polohu pre pokračovanie v našej ceste. Pár kilometrov za ním sa napájame na hlavný ťah smer mesto Nagykanizsa a o 11:30 už prekračujeme Maďarsko - Chorvátsku hranicu. Odtiaľ smer Varaždín a 13:40 sediac na káve plánujeme prechod Zágrebom v poslednej dedinke pred vstupom do hlavného mesta. Cesta ubieha až nečakane rýchlo a tak si prechod Zágrebom vychutnáva do sýta každý jeden z nás. Predsa len, byť v takom veľkom meste na spratných presúvadlách s partiou kamarátov sa nenaskytne každý deň. Dobrú atmosféru podporujú aj pozitívne ohlasy okoloidúcich šoférov, ktorí neváhajú pri pohľade na ŠPZ, vzdať hold tlupe malých skútrov palcom hore. Vysokootáčkové motorčeky svojim zvukom v uliciach Zágrebu teda jednoznačne priťahujú pozornosť, čo si náležite užívame. 



S prehľadom pod dohľadom 

Hlavným mestom prechádzame bez jediného zaváhania smer Karlovac, Vrbovsko, Delince, Fužine s pravidelnými prestávkami, opakujúcimi sa približne každú hodinu. Takýmto spôsobom sa vo Fužine nachádzame o 19:15 podvečer, kde naše motorčeky točiace sa už deväť hodín čaká posledná skúška pred vytúženým cieľom. Rovinatý terén sa začína rapídne meniť na kopcovitý s množstvom zákrut ťahajúcich sa hustými lesmi. Pre dvojkolesového nadšenca sú takéto cesty tým najkrajším čo môže zažiť, no pre slabučké skútre už ani tak nie. Sme však plní endorfínou z očakávaného cieľa a tak ide šetrenie skútrov bokom. Rozdeľujeme sa na "výkonové" skupinky s tým, že sa na každom vrchole kopca počkáme. Cesty su bez aut, ľudia tu niesu a moja Aprilia vyráža druhý krát naplno v závese s Agimom na Liberty 125. Trošku jej trvá kým sa rozbehne naložená kopcom do ideálnych otáčok no po chvíľke mám pocit, že si to náležite užíva a ja spolu s ňou. Šijeme si to okolo 80km/h, značka  neznačka, kľukatými cestami k najbližšiemu vrcholu udržiavac stále ideálne otáčky. Na oko pustatina si však pre mňa pripravila za tiahlou zákrutou prekvapenie v podobe policajta odstávajúceho ma na odpočívadlo. Hlavou som prerátal momentálny rozpočet mojej hotovosti v peňaženke a policajtovi ani neviem prečo naznačil nech chvíľku vydrží. Z doliny sa začali ozývať prvé vysokootáčkové zvuky motorov, načo sa ma policajt opýtal ,,partia"? Odvetil som ano. Vážny pohľad policajta sa zmenil na príjemný úsmev so slovami ,,choď ďalej". Po 40 min už ukludneným tempom prichádzame na vyhliadku týčiacou sa nad mestom Hreljin. 
Najkrajšie na celej ceste je, že až do tejto chvíľe to bola cesta bez cieľa. Nemali sme presne vytipované mesto v ktorom sa chceme ubytovať, a tak sa pri zapadajúcom slnku rozhodujeme medzi mestami Rijeka, Crikevnica a Selce. Podľa veľkosti volíme zlatú strednú cestu Crikevnicu do ktorej prichádzame o 20:30. Čaká nás starý znamy problém ubytovania. Je hlavná sezóna a všetko samozrejme obsadené. Klopeme od domu k domu pre lepšiu efektivitu rozdelení na skupinky. Keď už vyzerala situácia beznádejne Orange telefonuje z druhého konca mesta že niečo má. A ako o chvíľku ostatní uvidíme nieje to hocičo. Je to jedna z posledných vil nachádzajúcich sa na strmom kopci nad Crikevnicou. Z jej terás máme celú panorámu mesta a krajiny ako na dlani, pričom problém vzdialenejšieho pobrežia vďaka našim dvojkolesovým bojovníkom nieje vôbec problémom, ale každodenným spríjemnením cesty z pláže v letných horúčavách. Slovo "dovolenka" zrazu pre mňa naberá úplne iný zmysel a zisťujem, že celé mesto mám po ruke bez absolútnych obmedzení. To všetko na vozidle, ktoré po jazdných vlastnostiach dokonale poznám a ktoré sa tak dokonale hodí do turistmi prepchaného mestečka. 


                                          
,,Dovolenková rutina"

Keď už sa zdalo že všetko ide hladko a nič sa nemôže prihodiť, prišiel osudný tretí deň dovolenky. V tento deň sa rozdeľujeme na dve skupinky. "Výkonovo" najsilnejších, Ja s Agimom, ktorí vyrážame na ostorv Krk, a Martin, Orange spolu s Janom vyrážajúcich cestou po pobreží, smerom k mestu Senj. Práve pre druhú skupinku bol tento deň tým černejším. 
Pár minút po odjazde, kochajúc sa výhľadom z nadjazdov začal Janov skúter spomaľovať, až napokon úplne zastal. Každý z nás vie, že Jano ma v obľube znenazdajky bez smeroviek skočiť na brzdy, no doposiaľ zásadne robil tento manéver v tesnej blízkosti pred niekym. Je teda nanajvýš podozrivé, že tento krát to robí plynulo v závese za kolónou. Nasleduje chvíľka čakania opodiaľ, no Jano sa ani po niekoľkých minútach neukazuje. 
Dvaja spasitelia teda otáčajú skútre k miestu posledného videnia, kde ich už Keeway vrčajúci vedľa cesty spolu s Janom, nedočkavo vyzerá. Motor síce beží a jeho reakcie na plyn sú normálne, ale zadné koleso nie a nie krútiť. Kým flegmatický motorkár Orange zapaľuje cigaretu, skúsený zadierač motorov Martin promptne vyťahuje svoju výbavičku náradia z kufra. Po krátkej analýze hnacieho ústrojenstva zisťujú, že problém je zapríčinený pravdepodobne prevodmi, ktorých úlohou je prenášať sústavou ozubených kolies hybnú silu motora na zadné koleso. 



Aby sa špekulácie potvrdili je potrebne dostať Keway z Jadranskej magistrále do bezpečia nášho apartmánu, ktorý sa nachádza práve na tom najstrmšom kopci aký kto z nás kedy videl. Ako poznamenal Martin, ten kopec je problém zdolať na každom vozidle a pešo je to priam nemožné. Tlačenie by znamenalo niekoľkohodinovú rozcvičku, čo si dva dni pred plánovaným odchodom s takou vážnou poruchou nemôžeme dovoliť. 
Martin spolu s Orangom preto pohotovo vyrážajú zhanať lano a Janovou úlohou je dotlačiť skúter najbližšie ako sa len bude dať. Pomocnú ruku podáva nás domáci, ktorý sice lano nemá, ale nachádza sťahovaciu gurtňu. Nastáva otázka kto dokáže Keway hore strmým kopcom vytiahnuť. Ja s Agimom sa nachádzame 60km ďaleko a Martin sa v tom kopci nepohne ani osamote. Ostava teda jedine, papierovo najslabšia ,,služobná" Vespa, ktorá sa v kopci aspoň dokáže pohnúť. Janov skúter teda gurtňou priviazali o 4-taktnú Vespu, a tá ho pod plným plynom bez zaváhania skutočne vytiahla strmákom až k ubytovaniu.


                         
Keď Keeway nemôže, Chorvát pomôže

 Pri následnom rozoberaní chalani narazili na ďalší problém, a to absenciu orecha číslo 24, potrebného na demontáž spojky. Martin teda vyráža do mesta no v železiarstvach nachádza iba 23 a 25. Bez potrebného orecha sa vracia naspať, aby toho nebolo dosť, po zaparkovaní mu Keeway sám od seba padá z bočného stojanu na zem a rozbíja sa mu ľavé zrkadlo, predný blatník, ktorý už lepil v  Maďarsku a ohýba sa mu brzdová páčka, no nič čo by Martin neporiešil jeho povestnou striebornou 3M páskou, ktorú nosí stále zo sebou. 
Malo to však aj pozitívum, rachot padnutého skútra postrehol sused, ktorý sa prišiel spýtať čo sa stalo. Po malej debate, chalanov napadlo či, náhodou nemá chýbajúcu ,,24rku", Chorvát teda doniesol svoju gola sadu aj s potrebným orechom. 



Rozoberanie Janovho Keewaya pokračuje, a chalani prichádzajú k tom čo už tušili, pretáčajúce sa ozubené koliesko prevodu na oske. Jano pred rokom prerábal prevody a pravdepodobne pri dopasovaní prevodu na jeho Keeway zvolil malý presah medzi oskou a kolieskom, to spôsobilo že sa oska začala pretáčať. Chorvát pohotovo volá známemu a ten následne mechanikovi, no ten nechce prevod zavariť, keďže je to kalená oceľ.  Náhodou má ale v dielni jeden rozobratý Keeway. Náhodou píšem preto,  lebo v Chorvátsku, Keeway len tak neuvidíte, zato Talianskych Giller a Piaggia je tam požehnane, hold vedia čo je dobré. Mechanik prisľúbil že prevod vytiahne a zajtra ho donesie na skúšku či zapasuje. V tom sa už vraciame s Agimom a neveriacky sa dívame na Janov rozobratý Keeway.  



Na Janovi ani nebadať že je v situácii, keď človek nevie kedy, a či vôbec sa dostane domov, zvláda to v pohode. Všetci dáko veríme, že sa to opraví. Celý večer sa smejeme na Janovi, má 2 chladiče, 2 nádrže, no žiadny prevod. Ďalší deň, prichádza domovník Ivan na Beverly 200 a nesie nám druhý prevod. Prebieha rýchle ,,lisovanie" kladivom a nový prevod je na mieste, všetko ide ako má a Jano má tak konečne šancu dostať sa na skútri domov. Chvíľu na to, prichádza mechanik Ivan, ktorému vyplácame 300 kun za prevody a sme mu nesmierne vďační. Orange mu ešte dáva z vďaky nálepky skúter-tuning a zároveň oboch aj s partiou pozývame na Scooter camp 2015. Tvrdia, že prídu, tak uvidíme.  Oni nás zase pozývajú posedieť do plážového baru, čo sme nemohli odmietnuť . 



Po tomto všetkom sme si užívali ešte 2 dni dovolenky. V sobotu ráno okolo pol desiatej sme pobalení vyrazili domov. Za zmienku stojí snáď výškové prevýšenie 800 m, ktoré sme mali na prvých 2 5km. V tomto úseku Orangeovi ešte pohaproval pripchaný karburátor na Vespe, no po prečistení išla zase ďalej. S pár zastávkami sme okolo 18tej hodiny prešli Maďarské hranice a v ten večer dorazili  k Balatonu, kde sme sa ubytovali opäť pri babičke,  a rovno sme išli vychutnávať pizzu a pivo.  V nedeľu Martinovi hapruje skúter a po miernom presviedčaní a podlievaní sviečky konečne nakopne, o 8:30 teda definitívne vyrážame smer Slovensko, a o 13.30 prechádzame cez hranice. Celá cesta naspäť ubehla rýchlejšie, a bolo to skôr také odpočítavanie kilometrov. Nutné čoraz kratšie zastávky na tankovanie a fajčenie dokazovali ako sa tešíme domov. Do Banskej Bystrice definitívne prichádzame o 17:30. 



Pár zaujímavostí na koniec:
 Môj tachometer má za celú dovolenku 1712km. 
Aprilia spalených zaokrúhlene 55L benzínu
Priemerna spotreba zaokruhlene 3,2L/100km
Jednosmerná cesta 762 km v motohodinách 14:41 z čoho priemerná rýchlosť vychádza: 52km/h

Cena ubytovania na jednu noc v madarsku - 10e
Cena ubytovania na jednu noc v chorvatsku - 15e

priemerna spotreba skutrov: 
Jano - 3,2
Martin - 3,8
JA (Matúš) - 3,2
Orange - 2,5
Agim - 4

Martinova výbava náradia obsahovaľa okrem iného spomínanú 3M pásku, multimeter, striekačku, kladivo, lanká, tekutý kov



Priemerné hodnotenie: 5 založené na 10 hodnoteniach. Hodnotiť.

Pozitívne zákaznícke hodnotenia
MartinZcestopisu (Hosť)
Motivacia
Kabco tak to sme radi. Tak sa prid na skutri ukazat v lete na scootercamp 2016. Viac info tu na fóre ;)

© 2014 Scooter-tuning.SK, všetky práva vyhradené


Scooter-tuning.SK - predaj náhradných a tuningových dielov pre motocykle - bezpečný nákup, najlepsšie ceny, doprava zdarma nad 150€, rýchla dodacia doba. On-line konzultácie. Obchod s tradíciou a históriou.


0908 16 77 80
denne 9:00-15:30      shop@scooter-tuning.sk